Po vlaňajšom výpadku sme tohoto roku zabojovali a podarilo sa nám úspešne urobiť ďalší ročník lyžiarskeho "Prechodu cez 6 chotárov". Takto aspoň znel pôvodný názov akcie, no skutočnosť bola nakoniec trochu odlišnejšia. Počasie príliš neprialo, sneh bol iba niekde a tak sme na poslednú chvíľu, za pochodu, zmenili trasu a nejaké tie chotáre nám vypadli. Som si  istý, že účastníkom to až tak nevadilo. Na to ako na začiatku zúfalo vyzeralo, dopadlo to ešte veľmi dobre a takých 80 % celej trasy sme išli na bežkách.

   Tých účastníkov bolo trochu pomenej v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ale takto sa aspoň utužilo zdravé jadro, ktoré sa len tak ľahko nedá odradiť. Osobitne treba oceniť silnú účasť Žäškovcov, ktorí výdatne posilnili celkový počet zúčastnených.

   Tento ročník navyše kolidoval s termínom záveru fašiangov. Bežne o takomto čase chodili po domoch maškary a pochovávala sa večer basa. Tohoto roku to dopadlo trochu inak. Boli tam nejaké personálne kolízie so svadbou a ďalšie objektívne okolnosti. Keď už nič, tak sme sa cestou zastavili u Joža Bajdicha a zahrali sme sa na maškary (zablatení sme boli dosť, tak to nebol až taký problém). Večer sme sa potom ujali osirelej basy, poriadne sme sa s ňou rozlúčili a pochovali ju ako sa patrí.

   Štart aj cieľ a záverečné posedenie bolo v Salaši pri amfiteátri a okrem účastníkov na trati treba spomenúť a oceniť aj organizátorov  a kuchárov v zákulisí, ktorí sa postarali o výbornú kapustnicu, pohodu pri ohni pod horou a pohotové občerstvenie v bufete.

Výsledná trasa nakoniec vyzerala takto: